Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Komentár Dalibora Roháča: Naozaj sa nám to nepodarilo?

.dalibor Roháč .stĺpčeky .komentár týždňa

Výročie 17. novembra ponúka novú príležitosť ponosovať sa, že postkomunistická transformácia sa nepodarila. Je kritika 30 slobodných rokov oprávnená?

Komentár Dalibora Roháča: Naozaj sa nám to nepodarilo? Natália Ložeková / natalialozekova.sk

v provokatívnej eseji v britskom The Guardian bulharský intelektuál Ivan Krastev a Stephen Holmes z Newyorskej univerzity vinia „politiku imitácie”, čiže snahu vytvoriť z postkomunistických krajín moderné trhové demokracie západného typu, z toho, že sa Maďarsko a Poľsko obrátili proti hodnotám liberálnej demokracie. Byť nedokonalou kópiou niečoho cudzieho vraj nie je príťažlivý cieľ – takže nie div, že sa obyvatelia strednej Európy vzbúrili.

Táto kritika je však len variácia na sťažnosti, ktoré počuť už dlho. Šoková terapia, či v slovenskom prípade Dzurindove a Miklošove reformy, boli vraj prirýchle a príliš radikálne. Výsledkom bol nárast nerovnosti (akokoľvek je u nás malá) a prenechanie štandardnej sociálnej agendy nezodpovedným demagógom Ficovho typu. 

Je to nepochopenie zápasu, ktorý naša krajina a postkomunistická stredná Európa zvádzali. Rizikom po páde komunizmu nebol jeho návrat, ale nastúpenie na cestu politického gangsterizmu a ekonomického populizmu, ktorým zvyknú mladé demokracie prepadnúť.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite