možno si ho už ani nepamätáte, pretože sa správal nenápadne a triezvo. My novinári sme ho mali radi, pretože Stráského nebolo možné nemať rád. Stále si hundral svojím zastretým hlasom, vyzeral stále rovnako s nemodernými okuliarmi a lacnými cigaretami bez filtra. „Keby som mal s niekým ísť sám na severný pól, vybral by som si jeho,“ hovoril o ňom s obľubou Václav Klaus. Jan Stráský bol jeho celoživotný priateľ: od roku 1968 – ako znalec Šumavy vybral Klausovi jeho juhočeskú chalupu a ako jediný človek na svete mal v domácnosti zaprisahaných nefajčiarov Klausovcov vlastný popolník.
Navyše voči mladšiemu kolegovi ekonómovi netrpel prehnanou úctou. Keď Klaus končil ako český prezident, Stráský pri hodnotení jeho éry pokojne poznamenal: „On sa stále cíti pod tlakom Václava Havla, ktorý bol prosto vo svete slávnejší.“
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.