bez zvuku. Tak sa cítia mladí ľudia. Dospelí argumentujú tým, že lepšie vedia, čo deti a mladí potrebujú. Je to naozaj tak? Bola som najmladšou členkou politického tímu exprezidenta Kisku. Mala som 22 rokov, keď som preňho začala pracovať. Vždy ma vedeli starší a ostrieľanejší kolegovia najjednoduchšie umlčať poznámkou, že som príliš mladá a neskúsená, ale keď sa niekoľko nápadov mladej a neskúsenej zrealizovalo, ich argument stratil váhu. Vek a skúsenosti sú vzácna komodita, ale na dobré fungovanie spoločnosti potrebujeme aj odvahu a vízie mladých.
Niet na to silnejšieho argumentu, ako oslavy posledných pár dní, keď sme si pripomínali odvahu mladých ľudí z novembra 1989. Nezabúdajme preto ani na mladých ľudí dneška. Tých odvážnych je málo. Keď napadli študentov v 1989, dokázali sa za nich postaviť ďalší aj napriek brutalite režimu. Keď napadli študentov pred dvoma týždňami, zostalo ticho. Brutálny režim spred 30 rokov vystriedala súčasná ľahostajnosť. Žijeme v demokracii a slobode, podpisujeme sa pod ľudské práva a pritom živíme rovnako nebezpečné prostredie pre šírenie neprávosti, akému čelili ľudia pred rokom ´89.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.