Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Očami Doroty Nvotovej: Pohreb

.dorota Nvotová .stĺpčeky .očami Doroty Nvotovej

Keď som vošla do areálu toho buddhistického chrámu, panovala tam radosť. Ľudia posedávali na lacných plastových stoličkách na záhrade, jedli šošovicu s ryžou a pili bublinkové nealko nápoje ufónsky zelenej farby.

Očami Doroty Nvotovej: Pohreb Natália Ložeková / natalialozekova.sk

niektorí sa videli po dlhšom čase, tak si potrebovali všetko porozprávať. Aj ja som svoju nepálsku maminu nevidela vyše roka. Zobral ma sem môj nepálsky brat, lebo vraj ako člen rodiny by som mala chodiť aj na pohreby. Akurát, že to na pohreb vôbec nevyzeralo. Nevedela som ani, kto zomrel.

V miestnosti s mŕtvolou sedeli mnísi a modlili sa. „Ahoj Pemba!“ zvolám na známu tvár. Môj niekdajší šerpa. Ani on nebol nijako pohrebne naladený ani oblečený. „Čau, človeče, ako sa ti vodí, dlho sme sa nevideli!“ vravím bujaro. Pemba prikyvuje, že dobre. Vtom ma poklepká brácho po pleci a vraví, že to jeho žena zomrela. Mala 34 rokov a ostali po nej dve malé deti.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite