pripisovanie kráľovského úradu (munus regium) Kristovi je veľmi staré. Siaha do 4. storočia k Euzébiovi z Cézarey, ktorý vo svojich Cirkevných dejinách prisúdil Kristovi rovno tri úrady: Kristus je podľa neho kňazom nad kňazmi, prorokom nad prorokmi a kráľom nad kráľmi. V tých časoch sa neraz opisoval aj výrazom prevzatým z Nového zákona: Basileus Basileón (Kráľ kráľov), čím sa mal nahradiť posmešný nápis, ktorý Pilát prikázal umiestniť na Kristov kríž: Ježiš Nazaretský, kráľ židovský. Napokon, práve Kristovho kráľovstva a jeho povahy sa týkal aj ich spoločný rozhovor pred jeho ukrižovaním.
„Ježiš Kristus nie je kráľ. Je niečím úplne iným než kráľom.“
To všetko smerovalo ešte hlbšie do biblických dejín, v ktorých sa o Bohu veľakrát vravelo ako o Jahve Sabaoth, Pánovi zástupov, pričom pod zástupmi sa tu mali na mysli najmä armády a osobitne armády anjelov. Keď Jan van Eyck vytvára v 15. storočí svoj slávny Gentský oltár, do jeho centra umiestni Krista (alebo rovno Boha) ako kráľa a na jeho zlatú a drahokamami zdobenú šerpu vpíše práve tento hebrejský výraz.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.