bol to dokonca hnev, spôsobený vetom francúzskeho prezidenta pre rozširovania EÚ na Balkáne. Všetci chceme, aby sa Únia postavila na vlastné nohy v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Zbaviť ju jediného zahraničnopolitického nástroja, ktorý ako-tak funguje, je, naopak, jednostrannou kapituláciou. Navyše sa deje v prostredí a v historickom momente poznačenom intenzívnou mocenskou súťažou, ktorou sa chcú v európskom susedstve presadiť Rusko aj Čína.
Macronovo rozhodnutie pritom nie je jednorazové zatemnenie mysle. Jeho rozhovor pre The Economist či jeho skorší prejav k francúzskym diplomatom odrážajú hlbší pohľad na svet, ktorý minimálne vo Francúzsku odráža názor časti verejnej mienky a zahraničnopolitickej komunity. Preto ho treba brať vážne – intelektuálne aj politicky.
Napriek radostnej tonalite jeho kampane a jeho víťazstvu, videnému ako triumf európskych hodnôt, nesie Macron so sebou aj dávku pesimizmu či skepsy o úlohe Západu a Európy vo svete. Tie má, paradoxne, spoločné s Donaldom Trumpom či európskymi populistami, pred ktorými nás mal zachrániť.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.