len sa usmejem. Nastúpim do vlaku, v ktorom vedľa mňa akási teta z Lučenca rozpráva neznámemu chlapcovi, že pracuje v Rakúsku načierno v sociálnej sfére, že jej tam vadia nelegálni migranti a že u doktora bola jediná biela. Vraví, že má veľmi rada našu pani prezidentku, ale v budúcich voľbách bude voliť Kotlebu tak ako v tých minulých.
Z vlaku bežím za Ľubou, čaká nás podujatie v radnici. Pani Rubinová, sestra Miška Hamráka (šestnásťročnej obete z roku 1968), ktorá z pomníka okupácie zoškrabala meno kapitána ŠtB Jána Bajtoša, poprosila vedenie mesta o pomoc pri vyšetrovaní jej osoby či reštitúcie majetku, ktorú jej rodine zabavili komunisti. Cenu pre Marcela Strýka si príde prebrať jeho bývalá žena. Zoslabnuto vyzerajúca Erika Strýková povie len: „Onedlho ti ju tam hore vezmem.“
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.