príkladmi toho, ako ruská korupcia vplýva na politiku, sú úvery, ktoré si od pofidérnych ruských bánk zobrali extrémistické strany ako niekdajší Národný front vo Francúzsku. Členstvo v dozorných radách ruských štátnych či pološtátnych podnikov je zasa príťažlivou kariérnou voľbou pre centristických nemeckých či rakúskych politikov. Bez zaujímavosti nie sú ani pozvania na konferencie – od Valdajského fóra po „Dialóg civilizácií“ na ostrove Rhodos.
Medializované prípady známych politikov (od Gerharda Schrödera po Miloša Zemana) sú však len špičkou ľadovca. V Európe aj v Spojených štátoch je len zriedka systematicky skúmaný pôvod peňazí, za ktoré si ruskí oligarchovia kupujú nehnuteľnosti v londýnskom Mayfair, na Miami či na juhu Francúzska. S dostatočnými prostriedkami tiež nie je v mnohých západných krajinách problém získať investičné víza, ktoré môžu za pár rokov viesť k občianstvu.
Že ide o zdroj politickej zraniteľnosti, je jasné. Najviac korozívne je to však pre morálny kredit demokracie. Ako vážne možno našu formu vlády brať, ak ponúka jednoduché príležitosti pre tých, ktorí chcú preprať a zlegalizovať svoje príjmy z aktivít, ktoré sa nedajú nazvať inak než lúpežou?
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.