niet pochýb, že Boris Johnson a jeho spojenci zohrali mimoriadne negatívnu úlohu svojou kampaňou za odchod z EÚ, často lživou. Bolo by fajn, ak by ich za to stihla nejaká forma karmickej spravodlivosti. Ale v týchto voľbách sa tak nestane – a to je, paradoxne, dobrá správa.
Ak nerátame Liberálnych demokratov, ktorých kampaň bola sklamaním, Spojené kráľovstvo má pred sebou voľbu medzi fabulátorom Johnsonom a extrémistom Corbynom. A Corbyn je výrazne horšia voľba – nie je to však otázka ideológie či vkusu, ale niečoho oveľa základnejšieho. Nejde o jeho program hospodárskej politiky a znárodňovania – ten je na corbynizme najmenej problematický. Nejde ani o postoj k Severoatlantickej aliancii, o ktorej Corbyn v roku 2014 povedal, že by bolo lepšie, keby vôbec neexistovala, ani o slová, že Putinov útok na Ukrajinu je vraj výsledok „vojnového štvania NATO“. Najväčší problém s lídrom labouristov je inde – v jeho antisemitizme.
V roku 2012 sa Corbyn zastal „umelca“, ktorého grafiti vyobrazilo bankárov s výrazne semitskými črtami, hrajúcich monopoly na doske postavenej na chrbtoch pracujúcich. O rok neskôr povedal, že „sionisti“ nerozumejú „anglickej irónii.“
„Ak sa najstaršej demokracii na svete nepodarí po rokoch bláznenia s brexitom obnoviť zdravý politický stred, bude mať problém.“
Až do roku 2013 sa zúčastňoval na akciách organizovaných protiizraelskou skupinou Deir Yassin Remembered, ktorá zastrešovala viacero prominentných popieračov holokaustu a s ktorou už v roku 2007 prerušila styk aj oficiálna Kampaň solidarity s Palestínou.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.