chcela pomôcť, ale nevedela ako, tak aspoň vytvorila facebookovú skupinu, kde vyzvala na pomoc svojich priateľov. Vtom jej začali prichádzať stovky správ a do jej nenápadnej skupiny na pomoc Prešovu sa za pár minút prihlásili desaťtisíce ľudí.
Nečakane sa stala jedným z hlavných koordinátorov krízovej pomoci. Bez toho, aby to plánovala. Najbližšie dni bola dôležitým spojivom medzi dobrovoľníkmi, obeťami nešťastia, záchrannými zložkami, mestom a darcami materiálnej pomoci. A to všetko cez sociálne siete, ktoré často dokážu šíriť veľa zlosti, ale v ten deň šírili neuveriteľnú pomoc a človečinu.
Za monitorom počítača, ktorý koordinoval 40-tisíc dobrých duší, sedela žena z Hanušoviec nad Topľou, Ľudka. Niekto ako Igor by povedal, že obyčajná. Ja hovorím, že neobyčajná. O pár dní neskôr som sa s ňou stretla.
„Ľudka hľadala pre všetky dobré skutky adresátov.“
Pozerala som sa na drobné žieňa v okuliaroch, s vlasmi po zadok. Keď som jej povedala, že to, čo urobila, bolo úžasné, skákali jej kútiky a leskli sa jej oči. Myslím, že jej to v tom zhone ešte nestihlo povedať veľa ľudí. Chcela som to dobehnúť. Syn vedľa nej sa usmieval. Na mamu bol pyšný. Celý víkend s ňou zachraňoval desiatky ľudí. Dobre vedel, akú superhrdinku má doma.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.