v prípade Slovenska sa nuda javí ako veľmi odťažitý a nereálny scenár, keďže panuje viac-menej široká zhoda na tom, že voľby s podobnou dôležitosťou, ako tie koncom februára, boli naposledy tie, ktoré poslali do minulosti Mečiarovu éru. Súčasne však platí, že niet volieb, ktorých význam by sa vopred nesuperlativizoval.
Argumenty v prospech dôležitosti februára 2020 netreba opakovať. Keby za tri vlády Fica, ktoré museli voliči pretrpieť, vymerali Smeru naozaj spravodlivú odmenu, mohla by ňou byť jedine jasná väčšina demokratickej opozície, z ktorej odvodená vládna moc by mohla urobiť zo zvyšku roka nudu. Áno, nudu. Aspoň načas by sa totiž skončila drásajúca vojna o resuscitáciu základnej normality v správe štátu, ktorý v celej škále jeho inštitúcií a funkcií rozložili degeneratívne procesy za vlád Fico I, II, III a Pellegrini. Rok 2020 by sa stal epochou mravčej práce na renovácii poškodenej krajiny (justícia, polícia, zdravotníctvo, školstvo, dôchodky) a nastoľovaní elementárnej spravodlivosti, čo by vyústilo v oveľa pokojnejší ráz politického života, než v akom sa Slovensko doteraz potáca a v akom ešte „dofinišuje“ dva mesiace kampane.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.