v politike je minimálnym, hoci nepostačujúcim základom lojality dodržiavanie pravidiel. Okrem pravidiel však existuje aj čosi ako nepísaná lojalita. No u nás v politike existuje len mafiánska lojalita alebo politická nelojalita. Vladimír Mečiar sa držal odo dňa vzniku HZDS najjednoduchšej mafiánskej logiky. Jeho kritériom bola vernosť komplicov. O kom začal pochybovať, toho odkopol. Prípadne ho dal ako mladého Michala Kováča uniesť alebo pochovať ako Róberta Remiáša. O tom by mohli rozprávať Ján Budaj a Milan Kňažko. Postupne strácal jedného verného za druhým, posledným veľkoprebehlíkom sa stal Ivan Gašparovič. Nakoniec bol Mečiar komickou figúrkou, ale ešte stále mu nikto na majetky nesiaha a v base nesedí.
„Dnes už mafiáni tretieho rangu začali spievať o mafiánoch druhého rangu, a tak dovidíme s veľkou plasticitou súdneho procesu do toho, čo sme už dávno tušili.“
So stranou Smer je mafiánska logika spojená pupočnou šnúrou. Z hlasu podobného Ficovmu sa už stala historická anekdota, skrýva však obludnú pravdu Ficovho návodu pre stranícky aktív – že výtlak v strane Smer závisí od toho, koľko kto garantuje vlastným krkom. Platí od Fica po Flašíka, od Pašku po Rašiho, od Čaploviča po Zalu, od Pellegriniho po Draxlera, od Maďariča po Jarjabka.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.