Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Komentár Tomáša Němečka: Profesorka, ľudské práva a ja

.tomáš Němeček .stĺpčeky .český týždeň Tomáša Němečka

V tomto príbehu nie som nestranný komentátor: minulý štvrtok večer som rezignoval z českej vládnej Rady pre ľudské práva. Prečo som tam bol a prečo tam už nie som, o tom je tento stĺpček.

Komentár Tomáša Němečka: Profesorka, ľudské práva a ja Natália Ložeková / natalialozekova.sk

vlani sa stala splnomocnenkyňou pre ľudské práva – a teda aj výkonnou šéfkou vládnej rady – profesorka trestného práva Helena Válková. Dnes 69-ročná poslankyňa za hnutie ANO Andreja Babiša slúžila pred piatimi rokmi ako ministerka spravodlivosti. Práca splnomocnenkyne sa pre ňu mala stať prípravou na zavŕšenie kariéry vo funkcii českej ombudsmanky. Už vtedy jej nominácia budila rozpaky. 

Chartista a filozof Daniel Kroupa z Rady vlády pre ľudské práva okamžite odišiel na protest proti tomu, aby ju riadila prednovembrová členka KSČ (namiesto neho sa stal členom bývalý minister za KDU-ČSL a kňaz Daniel Herman). Mňa v tom istom čase do rady navrhol jeden z právnikov na úrade vlády – aby som do nej vniesol pohľad zvnútra zdravotníctva: po odchode z médií v roku 2013 som pracoval v pražskej Psychiatrickej nemocnici Bohnice a dodnes ju ako advokát zastupujem. Pripadalo mi to ako príležitosť upozorňovať na témy, o ktorých sa málo hovorí, trebárs okrádanie pacientov s Alzheimerovou chorobou alebo osud nepoistených Ukrajincov, ktorí odchádzajú z nemocníc s faktúrou za neuhradenú liečbu.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite