ticho, svet spí, autám na sklá primŕza čerstvo napadaný sneh, stromy občas kvílivo zavŕzgajú vo vetre... alebo to je vlak? Od radiátorov sa valí teplý suchý panelákový zvlnený vzduch, chladnička hlasno pradie, omnoho hlasnejšie než primrznutá pouličná mačka pod mojím balkónom. Byt puká.
Všimli ste si niekedy, že byty v noci pukajú? Keď nastane ten moment, to ticho, tak sa to začne. Tam pukne parketa, hentam okno, inde knižnica, a keď by aj nemal človek kúska dreva v byte, pukne aspoň mikrovlnka či počítač. Také malé, sotva počuteľné puknutie. Akoby potrebovali, tak ako my, po celom dni uvoľniť tlak nahromadený povinnosťami a výkonom.
Lenže mi nepukáme, my ľudia zbierame tlak deň po dni, a ani spánok už nie je to, čo býval. Vybuchneme raz za týždeň v delíriu, až alkohol a krčmová spolupatričnosť nám odistia poistky, a potom nie aby sme ticho pukali, ale ostentatívne vybuchujeme.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.