Had zožral netopiera

v čase písania tohto článku platí verzia, že had (studenokrvný živočích) zožral netopiera (teplokrvného cicavca) a toho hada zas zožral človek – tiež teplokrvný cicavec.

Problémom je, že takto to v Číne funguje tisícročia a mutované vírusy sa objavujú iba sem-tam. Prečo je to tak, to je trošku záhada aj pre modernú vedu. Vieme, že došlo k mutácii pôvodne zvieracieho vírusu, že sa stal prenosný nielen zo zvieraťa na človeka, ale aj medzi ľuďmi. Takáto mutácia pôvodne zvieracieho vírusu môže byť pre človeka nebezpečná. V tomto storočí sme to zažili viackrát.

Najprv to bol koronavírus zapríčiňujúci SARS, ktorý ako prišiel, tak aj zmizol – bez stopy (ak nepočítame pár sto mŕtvych). Panika až hystéria aj u nás vznikla až v roku 2005, keď sa objavilo riziko, že vírus vtedy bežnej vtáčej chrípky H5N7 môže cez medzihostiteľa – iného cicavca – mutovať tak, že sa stane prenosný na človeka a potom sa bude šíriť ďalej medzi ľuďmi. Prenos zo zvieraťa na človeka bol, aj bolo pár úmrtí, no našťastie nenastal prenos medzi ľuďmi. 

Podobne epidémia prasacej chrípky v rokoch 2008 – 2009, keď dokázateľne mutoval vírus na prasati, ktoré má veľmi podobnú imunologickú stavbu tela ako človek, a to tak, že sa stal prenosný aj medzi ľuďmi. Ako prevencia sa hlásalo, aby sa ľudia bozkávali už v ranom štádiu tejto infekcie, keď bol vírus ešte pomerne neškodný, predpokladalo sa, že následné mutácie víru môžu prežitie ľudí zhoršovať. To sa veľmi páčilo mladým, najmä v takom Anglicku, kde sa všetci bozkávali ostošesť.

„Navyše, pamätáme si, že keď vznikol SARS a aj teraz, ako komunistická vláda v Číne tajila, čo sa vlastne deje. Z tohto pohľadu sa to dá prirovnať k Černobyľu.“

Posledná invázia čudných vírusov bola v roku 2012 s názvom MERSK, pôvod bol niekde v Ázii či na Arabskom polostrove, medzihostiteľom bola ťava. Problémom je, že najprv musí vírus existovať, aby sa dalo uvažovať o jedinej možnej prevencii, a tou je očkovanie. Nie je to jednoduché. 

Napríklad proti vtáčej chrípke, keď už bol identifikovaný genóm vírusu, objavovali sa technické komplikácie, lebo vírusy na očkovanie proti bežnej chrípke sa kultivujú na kuracích embryách, v prípade vtáčej chrípky by to nešlo, kuracie embryá by vírusy zabili. Musela sa vyvinúť technológia kultivácie vírusov na králičích embryách. Nehovoriac o tom, že očkovacia látka musí podliehať prísnym testom bezpečnosti.