podtitul knihy hovorí o obrazoch mocných a zrodení stredoveku v období, ktoré pokladám za jedno z najzaujímavejších v dejinách Európy i dejinách cirkvi: 4. až 8. storočie. Kresťania už môžu po Milánskom edikte slobodnejšie vyznávať svoje vierovyznanie, no s tým súvisí aj otázka, čo je pravá a čo nepravá viera.
Najväčšími súpermi v tejto ranej kultúrnej vojne sú dva tábory: skupina kresťanov okolo biskupa Ambróza a skupina kresťanov ovplyvnená učením alexandrijského kňaza Areia, takzvaní ariáni. V 4. storočí sa totiž rozhodoval spor, ktorý určil budúce smerovanie cirkvi.
„Prvé zobrazenia Krista sa rôznili: raz mal svetlé krátke vlasy a nemal bradu, čím pripomínal obrazy cisárov, ktorých akoby nahrádzal.“
Zatiaľ čo Ambróz trval na tom, že Kristus je tým istým Bohom, akým je aj Stvoriteľ, ariáni tvrdili, že to bol v podstate len človek. Víťazstvo patrilo Ambrózovi a Nicejskému koncilu, ktorý zvolal samotný cisár Konštantín. Koncil rozhodol, že Kristus má byť chápaný ako Boh, a nielen ako jeden z ľudí.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.