Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Toto ste o obrazoch Krista asi nevedeli

.anton Vydra .stĺpčeky .cirkev pod lupou

Útla knižka mi v kníhkupectve padla do oka ani neviem ako. Volá sa Jupiter, Kristus, Chalífa a jej autormi sú český historik umenia Ivan Foletti z Masarykovej univerzity v Brne a nemecká archeologička Katharina Meinecke z Viedenskej univerzity.

Toto ste o obrazoch Krista asi nevedeli Pexels.com

podtitul knihy hovorí o obrazoch mocných a zrodení stredoveku v období, ktoré pokladám za jedno z najzaujímavejších v dejinách Európy i dejinách cirkvi: 4. až 8. storočie. Kresťania už môžu po Milánskom edikte slobodnejšie vyznávať svoje vierovyznanie, no s tým súvisí aj otázka, čo je pravá a čo nepravá viera. 

Najväčšími súpermi v tejto ranej kultúrnej vojne sú dva tábory: skupina kresťanov okolo biskupa Ambróza a skupina kresťanov ovplyvnená učením alexandrijského kňaza Areia, takzvaní ariáni. V 4. storočí sa totiž rozhodoval spor, ktorý určil budúce smerovanie cirkvi.

„Prvé zobrazenia Krista sa rôznili: raz mal svetlé krátke vlasy a nemal bradu, čím pripomínal obrazy cisárov, ktorých akoby nahrádzal.“

Zatiaľ čo Ambróz trval na tom, že Kristus je tým istým Bohom, akým je aj Stvoriteľ, ariáni tvrdili, že to bol v podstate len človek. Víťazstvo patrilo Ambrózovi a Nicejskému koncilu, ktorý zvolal samotný cisár Konštantín. Koncil rozhodol, že Kristus má byť chápaný ako Boh, a nielen ako jeden z ľudí.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite