v roku 2003 zverejnil Ernest Valko návrh reformy súdnictva – a treba povedať, že návrhy jednotlivých volebných programov nedosahujú ani po sedemnástich rokoch jej komplexnosť. Návrh obsahovej reformy vzdelávania zasa existuje od roku 2005, ale na nepoznanie ju pokrivili všetky vlády a aj aktuálne volebné programy ostávajú len na úrovni jednotlivých opatrení.
Reforma zdravotníctva ostala na polceste, ale bojazlivé strany sa aj dnes boja nahlas vysloviť meno Rudolfa Zajaca. Je pritom zrejmé, že stav spravodlivosti, vzdelanosti a zdravotníctva je dnes ešte horší, ako sme ochotní pripustiť a zmeny budú musieť byť oveľa hlbšie, ako nám nahovára množstvo opatrení vo volebných programoch jednotlivých strán, ktoré často len zastierajú neschopnosť, neochotu alebo strach postaviť sa plnou váhou za nevyhnutné hlboké zmeny.
Namiesto nich máme pred sebou jedenásť anketových otázok Igora Matoviča. Ani jedna z nich pritom nesmeruje k nijakej hlbokej zmene. Mnohí publicisti a politici už poukázali na to, že sú buď triviálne, ich riešenia už existujú, alebo sú neuskutočniteľné a nedávajú nijaký zmysel.
„Treba mať odvahu povedať ešte pred voľbami, že voliť Matoviča znamená hazardovať s hlbokými zmenami Slovenska.“
A čo je horšie, Igor Matovič podmieňuje svoju účasť vo vláde pri ich nesplnení hrozbou predčasných volieb. O päť minút však je schopný povedať, že to nikdy nepovedal. Okrem toho vodí za nos päťdesiattisíc účastníkov ankety. Keď sa ukázalo, že anketa odporuje zákonu, v noci pod rúškom tmy zmenil jej podmienky.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.