Žiaci odpovedali na otázky, či chcú prežiť každý sám, alebo či chcú prežiť ako spoločenstvo (povedzme ako celý národ). Ak chcú prežiť ako spoločenstvo, musia sa začleniť. Aby sa mohli začleniť, musia sa dobre poznať. A tak sme hľadali odpovede na otázku: Aké tri najpodstatnejšie črty charakterizujú Slovákov?
Odpovede boli rôzne. V skupinkách vznikali aj hádky. Niekto tvrdil, že nás charakterizuje folklór, inému sa to nezdalo, veď nechodíme všetci v krojoch. Niekto povedal, že sme pracovití, iný mu oponoval, že to sa len píše v rozprávkach. Postupne, po hádkach, diskusii, prinášaní argumentov v knižnej podobe či z webu, sme sa dopracovali k čudnej definícii, s ktorou viac-menej súhlasili všetci: Slováci sú národ, ktorý by chcel byť pracovitý, tolerantný, zachovať si úctu k náboženstvu, len sa to musí ešte naučiť.
Po hodine prišla za mnou Baška. Že teda rozumie tomu, čo som od nich chcela. Dostať ich do pozície, aby si uvedomili, kto sú a ako sa správajú k iným. „Ja,“ hovorí Baška, „som to už ako-tak pochopila. Ale ako to mám povedať svojim rodičom? Nechcete to prísť naučiť aj našich? Oni sa tvária ako ja na začiatku hodiny – ten je zlý a nebude to fungovať, tamten je taký... Ale ja som musela ustupovať zo svojich názorov a naučilo ma to počúvať ostatných. Aj ten záver, že všetci sme museli súhlasiť s definíciou... Keby niekto nesúhlasil, išli by sme ešte raz?” Prikyvujem. Jasné. Museli by aktivitu opakovať, kým by sa nedohodli. Aké jednoduché je robiť s deťmi aktivitu! Aj sa vyhádajú, aj vedia, že nejde o život, a zároveň ich to kreše v ich vlastných názoroch.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.