typická epizóda dobrého televízneho sitkomu má jednu hlavnú dejovú líniu a dve alebo tri vedľajšie. Podobne sú na tom tohtoročné parlamentné voľby. To hlavnou je nesporne to, či Slovensko dokáže povedať jasné „nie“ kleptokracii Smeru. V tom je väčšina pozorovateľov optimistická a aj prieskumy sú konzistentné v tom, že demokratická opozícia bude mať v parlamente väčšinu.
Rozuzlenie vedľajších dejových línií je už menej jasné. Aký výsledok dosiahnu fašisti z ĽSNS? Ešte dôležitejšou líniou je konflikt myšlienok v rámci demokratickej opozície. Pre úspech budúcej vlády i Slovenska záleží na tom, kto v nej bude mať navrch.
Ak to má byť „strana“ s internetovou anketou namiesto programu, tak máme zarobené na malér. Rizikom sú však aj latentné reakčné nálady naprieč viacerými opozičnými stranami. Európska únia i NATO dnes stoja pred vážnymi rozhodnutiami. Budúca slovenská koalícia k nim môže zaujať rôzne postoje. Najdôležitejší slovenský záujem je úspech oboch týchto zoskupení. Pre mnohých však môže byť lákavejšie vytĺkať politické body vymedzovaním sa voči Bruselu či volaním po radikálnych zmenách, ktorými má byť podmienené i naše zotrvanie v EÚ. Ako ukazuje absurdná debata o hrozbe, ktorú vraj pre slovenské rodiny predstavuje Istanbulský dohovor – svojou povahou hádam najmenej kontroverzná medzinárodná norma, akú si možno predstaviť – najľahšie sa body vytĺkajú bičovaním protibruselských nálad v kultúrno-etických otázkach.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.