popri škole som pracovala v advokátskej kancelárii. Môj šéf si ma zavolal a dal mi na výber medzi angažovanosťou v Kiskovej prezidentskej kampani alebo prácou pre neho. Vraj sa mám umúdriť, veď „ten človek” nemá šancu stať sa prezidentom. Aj tato mi radil, nech si nedávam v mladom veku politickú nálepku. Kiskovi držal palce, ale jeho šance nevidel ružovo. Moja dvojročná angažovanosť v prezidentskej kampani bola ťažkou skúškou odolnosti. Napriek tomu som rozhodnutie pomôcť Andrejovi Kiskovi nikdy neoľutovala.
Neidealizujem si ho. Je to človek s chybami, ako každý z nás. Neraz som ho potrápila tvrdou kritikou. Napriek tomu má jednu výnimočnú vlastnosť, za ktorú som bola ochotná bojovať od momentu, ako som ho stretla – pomoc druhým myslí vážne. Na Slovensku máme stovky bohatých ľudí, ale takých, ktorí vezmú milión eur a založia charitu, je málo. Máme desiatky špičkových manažérov, ale takých, ktorí osem rokov manažujú charitu namiesto násobenia núl svojej firmy, tých je už menej. Máme aj zástup politikov, ktorí o pomoci slabším radi hovoria, ale rozdávali vždy len za štátne.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.