niektorí kňazi aj dnes nerešpektovali zákaz hromadných bohoslužieb oháňajúc sa kánonickým právom. Lenže argumenty proti týmto opatreniam sú spravidla ideologické. V ich pozadí je presvedčenie, že dotyk eucharistie s rukou laika je nedôstojný rovnako ako omrvinky tela Kristovho stratené na dlaniach laika. Pre ľudí neznalých problematiky treba pripomenúť, že my katolíci spolu s pravoslávnymi veríme vo fyzickú prítomnosť Krista v kúsku premeneného chleba a vína.
Kritici uzavretia chrámov zasa vierolomne argumentujú potrebou blízkosti veriacich počas pandémie a prirovnávajú situáciu k stredovekým morovým ranám. Z týchto argumentov kričí náboženský fundamentalizmus tradicionalistov, ktorí hľadajú odpoveď na pandémiu v historickej paralele, ale bez pochopenia dobových súvislostí. Čo si o tom myslí slovenský kňaz žijúci v Ríme? „Keď talianska biskupská konferencia zrušila omše v celom Taliansku, bol som nahnevaný, pretože som bol pripravený slúžiť aj napriek nebezpečenstvu,“ zveril sa mi v telefóne po prepuknutí pandémie kňaz Peter Juhás.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.