maldí ľudia na jarných prázdninách sa čľapkali na preplnených floridských plážach, prezident Trump hovoril, že vírus je výmysel demokratov a bary v našej newyorskej štvrti boli plné napriek tomu, že počty prípadov narastali.
Dobrou správou je, že do boja s vírusom sa už dnes „zmobilizovali“ aj rastúce počty Američanov – predovšetkým tým, že sedia doma. Miestny zdravotný systém je síce predražený a v mnohých smeroch nefunguje tak, ako by mal, nikto však americkému farmaceutickému a zdravotníckemu komplexu nemôže uprieť inovatívnosť a výskumné kapacity, neporovnateľné s akoukoľvek krajinou sveta. A tie dnes potrebujeme rovnako, ako sme potrebovali Spojené štáty v druhej svetovej vojne.
Je to beh na dlhú trať. Druhá svetová vojna trvala šesť rokov, vyžiadala si obrovské obete a bola poznačená aj spojeneckými chybami. Aj dnes by bolo naivné očakávať jednoduchú cestu k „víťazstvu“. Tým bude až dostupnosť vakcíny možno o rok. Lenže ekonomický a spoločenský život nemôže ostať v súčasnej hibernácii dvanásť mesiacov.
Tá najťažšia skúška nás preto ešte len čaká. Po primerane dlhej pauze doma sa budeme musieť naučiť bezpečne fungovať s vírusom medzi nami. Bude si to vyžadovať obrovské navýšenie testovacích kapacít a schopnosť štátov identifikovať spoločenské interakcie nakazených ľudí. A tiež v tejto chvíli neexistujúce sérologické testy, ktoré by nám povedali, kto COVID-19 už prekonal a má voči nemu vybudovanú imunitu. A, samozrejme, neustálu pripravenosť ísť naspäť do hibernácie.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.