prehrať si film svojho života a predstaviť si všetko, za čo môžeme byť vďační? Urovnať vzťahy, na ktorých nám záleží a aspoň skúsiť byť najlepšími verziami seba samých?
Predstavila som si, že mám pred sebou posledný mesiac života. Pred očami sa mi začal premietať film, v ktorom vystupovali ľudia, ktorých mám rada. Hory, ktoré obdivujem, môj milovaný tatranský Vidlový hrebeň, na ktorom som bola s kamošom Rastíkom, horským vodcom, už viackrát a vždy som sa tešila na kávičku na Lomničáku. On na pivo. Premietli sa mi aj túry s kamoškou, ktorá je teraz už pani doktorka, no vždy, keď môže, nájde si čas a ide so mnou. Berieme fotoaparát Zenit, nastavujeme samospúšť a jeme zdravé koláče, ktoré každá prinesie a každej chutí vždy viac ten druhý... Aj vďaka nej majú hory svoje čaro a bez nej by to nebolo ono.
A moja kapela! Tie naše cesty autom, vtipy, na ktorých by ste sa určite nesmiali, no mne prídu vtipné, hoci sú vlastne dokola rovnaké.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.