igor Matovič je performer a vie, že toto nebola cesta do Cannes. A do Canossy sa nevydal. Zhodil to ako vždy na iných. To nie je škodoradosť, ale reálny fakt. On proste iný nebude. Nešlo predsa o to, či si má presadiť svoje za každú cenu a nahradiť nezmyselný blackout nezmyselnými represiami v situácii, keď by stačilo, aby ľudí pohladil a povedal im, aby sa aj naďalej správali rozumne a disciplinovane. Nešlo ani o to, či sa mali obmedzenia cez Veľkú noc sprísniť, ale o to, čo tentoraz pomenovala Iveta Radičová: „Nadštandardne disciplinovaní občania, solidárni, zmotivovaní pomáhať, si nezaslúžia prístup, že potrebujú byť pod kontrolou polície a armády“.
Šlo o to najvzácnejšie, o sociálny kapitál.
Slovensko sa na začiatku ocitlo pred koronou a ľudia na ňu intuitívne použili kladivo. Boli to zodpovední ľudia, čo si nasadili rúšky, začali ich vyrábať, rozhodli sa ostať doma, čo najmenej sa spolčovať a chodiť nakupovať.
„Otázka nestojí tak, či zdravie alebo ekonomika. Či Matovič alebo Sulík. Otázka stojí tak, ako z kroka na krok, deň po dni skúšať, koľko a čo možno uvoľniť.“
Preto mala u nás a v Česku koronaviróza najmiernejší priebeh. Nepotrebovali sme škodoradostného Pellegriniho, škodujúceho Matoviča, policajtov, vojakov, a už vôbec nie stratu dôvery.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.