misia tejto vlády je dvojitá, keďže vpádu čínskeho vírusu do krajiny predchádzali štyri vlády Smeru. Neštandardná cesta programového vyhlásenia – cez koaličné zákutia až do parlamentu – keď s dokumentom nakladali ako s utajovanou skutočnosťou dokonca aj pred prezidentkou Čaputovou (a sťažuje sa aj tripartita), je do istej miery ospravedlniteľná. Prioritou nad priority pre všetky rezorty je samozrejme korona. Iná vec môže byť miera, do akej sa upozadenie programu do tieňa vírusu podpíše na obsahu, ktorý – čo je tiež neštandardné – písalo každé ministerstvo „po vlastnej osi“, bez nadrezortnej myšlienkovej koordinácie.
Skutočnosť, že PVV má mať sto strán – podľa niektorých hlasov aj viac – iste zaháňa obavy z povrchnosti, na ktorú by kríza poslúžila ako zámienka. O konkrétnych dôrazoch však rozsah nič nehovorí. Kým trebárs na spravodlivosti si môžeme byť aj bez papiera istí, čo ministerka Kolíková predloží, v iných rezortoch sa prekvapenia nedajú vylúčiť. Aj pre obchvat verejnej debaty sa až na rokovaní parlamentu dozvieme, do akej miery potláčala konkrétnosti programu dominancia korony, a do akej v tom bol zámer komunikačnej politiky premiéra. Jediné svedectvo zvnútra, ktorým bol povzdych Sulíka o „chaose“ pri príprave PVV, sa vzhľadom na jeho čoraz turbulentnejší vzťah s Matovičom nedá – zatiaľ – brať ako celkom nezaujaté a emocionálne neutrálne.
Ubezpečovanie poslancov koalície, že so schvaľovaním PVV nebude problém, je azda výrazom lepšej informovanosti než stádneho reflexu (čo predložia, to odkýveme), ktorý by bol u reformnej garnitúry zlým príznakom. Na druhej strane, sotvačo je v dnešnej situácii Slovenska želateľné menej, než vnútrokoaličný spor o programe priamo na parlamentnom pléne, čo by bol pre zmenu varovný príznak nezvládnutého manažmentu. Aj keď Matovič priznáva rokovania o PVV „po večeroch“, zviesť hlasovacie zmätky iba na koronu by sa tak lacno nedalo.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.