tak napríklad vôňa – vôňa bazy na jar, keď sa prechádzam lesom.. Viete, že už vymysleli aj telový krém s vôňou bazy? Mám ho a vonia naozaj takmer ako ozajstná baza.
Alebo vôňa kávy v plastovom poháriku, ten mi podáva čašníčka, ktorej sa spoza rúška usmievajú iba oči a ja ju spoznávam, hoci ju takmer nevidno.
Alebo vôňa chodby v kláštore, do ktorého občas chodím rozjímať a počúvať Boží hlas, lebo mám pocit, že v tom tichu počujem lepšie... No toto nie je len vôňa, lebo to nie je len chodba. Sú to všetky tie modlitby, všetky tie rozhovory, všetci tí ľudia, s ktorými som tam bola, a toto miesto mi ich pripomína.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.