stredajší návrat do normálneho kolobehu práce a života, ktorý zachránil mnohé firmy pred krachom a mnohé SZČO pred úradom práce, je zatiaľ to najlepšie, čo s Matovičom Slovensko stretlo. Kroky jednotlivých ministrov – aj keď nie všetkých, ale o každom sa dá povedať čosi pozitívne, sa hemžia prísľubmi, ktoré si zaslúžia chválu. Mali by sa však množiť aj v symbióze s vírusom, ktorého viditeľnú pečať si bude určitý čas odnášať každý zákon.
Matovič sa snaží „obrátiť“ slovenský manažment korony na príbeh úspechu, čo vyznieva trochu nesympaticky. Aj keď rozumieme, že výborné štatistiky infikovaných a obetí sú veľkým pokušením, zvaliť príčiny plošne na nosenie rúšok a disciplínu Slovákov, to je menej než polopravda zamlčiavajúca trebárs takú šťastnú okolnosť, akou je neprítomnosť skutočne veľkého medzinárodného letiska, ktoré by na začiatku ako križovatka medzikontinentálnych liniek šírilo vírus do všetkých kútov štátu.
Mnoho odpovedí či monológov Matoviča zbytočne cítiť argumentačným faulom. A od prvého brífingu býva rušivý aj zástup odborníkov za chrbtom, ktorý nekoriguje kombinácie samochvály („sme desaťkrát lepší ako oni“, „celá Európa nám závidí“, „pýtajú sa ma, ako to na Slovensku robíte“...) a nesprávneho úsudku, čím experti kompromitujú seba samých.
Odprisahať, že profesor Krčméry zutekal z odbornej porady práve z toho dôvodu, že nechcel plniť rolu figového listu, si netrúfame, ale vôbec by neprekvapilo.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.