dnes bolestivo vidíme, že úspech viacerých vakcinačných programov neznamenal víťazstvo ľudstva nad infekčnými chorobami. Nový vírus nám, naopak, pripomína, že strach zo smrtiacej nákazy je v istej miere trvalou súčasťou ľudskej existencie.
Pravda je, že aspoň nateraz nemajú ani experti riešenia, ktoré by boli dramaticky iné od tých, ktoré v časoch epidémií používali stredoveké mestské štáty. Chorobu nevieme liečiť, nevieme proti nej očkovať, neostáva nám iné, než zamknúť ľudí doma. Výnimkami sú azda Taiwan, Singapur či Kórea. Poučené skúsenosťou so SARS vybudovali ich vlády sofistikovaný aparát pre identifikáciu nakazených a ich možných kontaktov a tým sa dokázali vyhnúť drastickým opatreniam, ku ktorým pristúpil zvyšok sveta.
Lenže skúsenosť týchto krajín sa ťažko napodobňuje tam, kde chýba rovnaká miera spoločenskej konformity a kompetentného štátneho aparátu – a kde k technologickým riešeniam vládne z rôznych dôvodov nedôvera.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.