no kedy som to vlastne sľúbil? Určite pred víro-krízou, nuž a potom to akosi zapadlo. Lebo veď potom už človek odrazu nevedel, kam skôr z dobrovoľnej izolácie vyzrieť, čo si prečítať, čo pozrieť na youtube alebo inde, ktoré balkóny v tmavých talianskych mestách si vypočuť. Slovom, bolo toho zrazu nadmieru. A tie všelijaké sľuby. Ale prosím vás!
Navyše, keď popri vážnych, ba priam závažných správach o rastúcich počtoch nakazených a obetí vzbĺkla ako zo sivosti tlmiaceho sopečného popola humoristická ľudová tvorivosť, človek si razom uvedomil, že to vlastne inakšie nikdy ani nebolo a v časoch čo ako smutných a priam nebezpečných vždy vystrčil bodajúce rožky čertík ľudového humoru a ďalšie cynické obludy.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.