Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Komentár Petra Zajaca: Véčko

.peter Zajac .stĺpčeky .komentár týždňa

Hovorme o kľúčových oblastiach, na ktorých sa zhodli všetci, ktorým na Slovensku záleží. O spravodlivosti, vzdelanosti, zdravotníctve, našej medzinárodnej ukotvenosti. No v prvom rade o spôsoboch.

Komentár Petra Zajaca: Véčko NATÁLIA LOŽEKOVÁ / NATALIALOZEKOVA.SK

je to presne tridsať rokov. Priam telesne si pamätám pocit, ktorý som mal 9. júna 1990 po vyhlásení výsledkov parlamentných volieb: potvrdili víťazstvo novembra 1989, no v tej istej chvíli sa začal ako výsledok lustrácií rozklad VPN. Predsedom vlády sa stal Vladimír Mečiar ako tretí kandidát VPN po Slavomírovi Stračárovi, ktorý neuniesol pri vypočutí Republikovou radou VPN  tlak a po Jánovi Langošovi, ktorý napokon prijal ponuku Václava Havla stať sa federálnym ministrom vnútra. Až potom schválila Slovenská rada VPN na čele s Jánom Budajom ako kandidáta VPN Vladimíra Mečiara. Potom to už smerovalo obrovskou rýchlosťou k vzniku HZDS a k mečiarizmu. 

Igor Matovič nie je Vladimír Mečiar. Nemá jeho osobnú robustnosť. Je však rýchly. Čo trvalo Mečiarovi desať mesiacov, zvládol za necelé tri mesiace. Jeho cesta nahor je strmá a cesta nadol bude rýchlejšia ako Mečiarova. 

Uveďme tri prípady.

Prípad prvý. Po novembri 1989 pripravila elita ústavných právnikov základné zmeny ústavy a kľúčových zákonov.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite