ako deti sme s rodičmi chodili zapaľovať sviece na hroby predkov. Pre koľkých z nás bol pohľad do meravej tváre našej starkej či starkého prvým pohľadom do tváre smrti? Naši starkí tu už nie sú, no my si ich nesieme v zrkadlovej sieni vnútra. Sme zrkadlením zrkadlenia: Obraz prvého človeka sa zrkadlí v rade nespočetných generácií, odráža sa z človeka na človeka.
V každom je ten obraz iný, no v každom sú zachované i základné črty prvého obrazu; Moji predkovia sú môj Adam. V príbehu stvorenia Boh tvorí človeka na svoj obraz. Tvorí ho ako muža a ženu. Muž a žena spolu sú celý Adam. Rodia sa im deti a tie v sebe nesú ich obraz. Tak obraz putoval vekmi, kým nedorazil ku mne. Som zrkadlo, v ktorom sa zrkadlia zrkadlá zrkadiel. Dnes vieme, že sme tvorení prenosom genetickej informácie.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.