bol to večer usmiatych tvárí, keď počúvate príbehy ľudí, čo študovali na prestížnych zahraničných univerzitách a teraz sa vrátili domov. Lebo chceli, lebo treba. Niektorí po marci 2018, iní po voľbách, keď prišla „reformná” vláda. Ďalší v čase, keď k nám prídu miliardy zo záchranného pandemického balíka EÚ a treba premyslieť, ako s nimi naložíme. 

 No sedeli tam aj tí, ktorí stáli v začiatkoch týchto inštitútov a už roky krok po kroku napredujú nie vďaka, ale napriek systému. Ja som však z tohto príjemného večera s úsmevom neodišla. Snažia sa, pripravujú, no mnohé veci trvajú roky, kým vôbec získajú relevantné dáta, na základe, ktorých by mohli strategicky plánovať. Úplne zabité talenty, čo prepisujú hard kópie a staré zápisky do online sveta.