chápavý prístup, pútavý príbeh, skvelé herecké výkony. Film tohtoročného leta, ktorý stojí za to vidieť,“ zhrnul Michael Žantovský, Havlov niekdajší hovorca a autor doteraz jeho najlepšieho životopisu. Havlov osobný fotograf Tomki Němec mieni, že film je „celkovo vydarený“ a že ho „občas mrazilo“, ako výstižne sa hercom podarilo napodobiť gestá Václava Havla alebo Pavla Landovského.

Prezidentova druhá manželka Dagmar priznala, že scenár sa jej prvýkrát nepáčil („bol o inom človeku, než akého som poznala“), ale výsledok ju nadchol: „Bola som dojatá. Všetko, čo som nemohla prežiť a čo poznám iba z Vaškovho rozprávania, sa odohralo na plátne.“

 Spracúvať čerstvú históriu je riskantný podnik, priveľa ľudí si pamätá priveľa detailov. Pri sledovaní filmu sa však dá miestami aj chváliť: text Charty sa skutočne dostal na Západ tak, že sa ho naučila naspamäť vybraná spojka (len to nebola Havlova milenka, ale emig­rantka Ilona Drummová), pri jej rozvoze v januári 1977 sa naozaj odohrala naháňačka, keď Landovský unikal pred autami ŠtB vo svojom bielom saabe a Havel rýchlo pchal 242 listov do schránky (len vetu vo valašskom nárečí „to sú enem také embéčka“ prehodil tretí spolujazdec – Ludvík Vaculík).