zastupoval som tam aj miestneho farára počas jeho dovolenky. Presne si spomínam na moment, keď som hŕstke veriacich predčítal z Evanjelia o tom, ako sa Ježiš zľutoval nad zástupmi a nakŕmil ich (Mt 14, 13-21). Prišiel som k miestu, keď večer unavení učeníci hovoria Ježišovi: „Rozpusť tie zástupy!“ Teda pošli tých ľudí preč! Zrazu ma tie slová zasiahli, akoby som ich počul po prvý raz. Nikdy nezabudnem na ten šok, ktorý zrazu tie slová u mňa vyvolali.
Aj dnes, vyše štyridsať rokov po tejto udalosti, mnou opäť otriasa táto krátka veta. Prečo ma to nikdy predtým obzvlášť nezaujalo? A prečo ma tá veta od toho letného rána vo švajčiarskej dedinke už nikdy nepustila? Vtedy sa mi totiž zrazu jasne ukázal kontrast, ktorý bol medzi Ježišom a jeho učeníkmi. A tento kontrast ma zasiahol celkom osobne a postavil ma pred otázku: Ako to je dnes? Nesprávame sa aj my celkom tak, ako si vtedy počínali Ježišovi učeníci? Prečo je často taká hlboká priepasť medzi Ježišom a jeho nasledovníkmi?