kedysi dávno som čítal štúdiu o reprodukcii elít. Už si nepamätám názov ani autorov. Hovorilo sa tam napríklad o tom, že po zmene režimu sa z detí a vnúčat podnikateľských rodín stávali opäť úspešní podnikatelia, a tak podobne. Hovorím o transgeneračnom prenose, ktorý bol medzičasom jednoznačne potvrdený u obetí holokaustu, ich detí a vnúčat. 

Nedávno som čítal knihu o deťoch prominentných nacistov. Mnohé z príbehov detí prominentných komunistov poznáme naživo a príbehy detí prominentných predstaviteľov režimu po novembri ’89 máme možnosť sledovať v priamom prenose. Klobúk dolu pred každým z nich, ktorý sa so svojou stigmou dokázal čestne vyrovnať. 

Deti prominentných nacistov prežili čas, keď žili ich rodičia na výslní a v luxuse, zväčša sa im dostalo nadštandardnej opatery, vzdelania a rodičovskej lás­ky. Nevedeli, že luxus je zaplatený zločinom, aký nemal v dejinách obdobu. Po prehranej vojne a páde režimu nacistickí vojnoví zločinci prešli Norimberským tribunálom. Ich deti buď držali lajnu a ostali verné politickej viere rodičov, alebo sa odstrihli a radikálne zmenili pohľad na duchovno a svet. Podaktorí dokázali aj povedať pardon obetiam.