Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.pohľad Veroniky Brunckovej: S farárom na pive

.veronika Bruncková .stĺpčeky .pohľad veroniky brunckovej

Príbeh Kalvárie ukazuje, že ak sa chce, vieme im vrátiť zašlú slávu.

.pohľad Veroniky Brunckovej: S farárom na pive

kto by nepoznal vzorkovníky kobercov v katolíckych kostoloch. Plastové nádoby na tony kvetov či marhuľové farby na fasádach. Tohto som sa bála pri vstupe do zrekonštruovaného kostola na bratislavskej Kalvárii. Vnútri ma však čakala len krása minimalizmu a dominikán Oskar.

Kostol bol postavený v roku 1943. Traduje sa, že základy kreslili židovskí architekti – Vécsei a Quastler. Možno im tá rola patrila len na papieroch, aby unikli dobytčiakom, no to sa, bohužiaľ, nepodarilo. V každom prípade navrhli chrám s prenikavou akustikou a decentnou kombináciou masívu dreva s mramorom. Možno ho poznáte ako ten, ktorého veža padla za obeť Slavínu. Odvtedy však ticho plesnel len pár krokov od Bratislavskej Hlavnej stanice. 

Pred tromi rokmi do farnosti priradili kňaza Oskara, ktorý sa rozhodol zachrániť túto výnimočnú stavbu funkcionalistickej architektúry. Z rozhovoru s ním som pochopila, že nepozná slovo nemožné. Našiel sponzorov, napísal projekty a za rok zachránil vzácne prvky kostola a dodal mu punc kvalitnej architektúry dneška.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite