o stave demokratického vedomia a usporiadaní proporcií v hlavách politickej triedy je dokumentácie už plná povala, toto je však svedectvo korunné.
Strašidelné výjavy z Wu-chanu a neskôr z Lombardska, a podobne hororové prognózy Inštitútu zdravotnej politiky (ktorým autor neveril, ale hádať sa neodvážil), ktoré počítali aj so scenárom státisícov infikovaných, boli presvedčivé viac než dosť, aby v marci práve stav núdze nikto nespochybnil.
O korone vedel svet pramálo, takže proti mimoriadnym právomociam pre exekutívu v zdravotníctve argument nebol. A neexistoval napriek skutočnosti, že v marci rovnako ako teraz v októbri platilo, že v demokraciách je stav núdze inštrument krajný, posledná možnosť, keď sa rámec bežného ústavného poriadku ukázal na odvrátenie aktuálnej hrozby nedostatočný.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.