tak ako sa pojem reforma z politického jazyka vytratil v čase, keď reformy začali byť nepopulárne, je dnešný návrat reforiem priam pandemický. Reformou je všetko, bohužiaľ aj to, čo je v skutočnosti antireformou. Ohlásené zníženie rozpočtu na vzdelávanie a jeho centralizácia a etatizácia, čiže po slovensky prenesenie právomocí na ústrednú štátnu správu a menovite na ministerstvo školstva (či financií?) a jeho organizácie, nie je celkom isto cestou k reforme vzdelávania, ale antireformou a pokusom o návrat ku komunistickému školstvu.
Vynárajúci sa kostlivci v ústredných orgánoch štátnej správy tiež nie sú príznakom reformy, ale antireformy a svedectvom toho, že ako každá vláda, aj táto sa po pol roku unavila verbálnou smelosťou predvolebných sľubov a dosadzovaním svojich ľudí do funkcií, a z úkrytov začali smelo vykúkať staré tváre osvedčených kádrov.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.