v hlbokom intelektuálnom tichu 9. storočia zaznievalo len málo hlbokých slov. Medzi nimi bol hlas jedného írskeho filozofa. Ján Scotus Eriugena sa dostal na kontinent vďaka cisárovi Západofranskej ríše Karolovi Holému, ktorý si ho povolal na svoj dvor, aby tam preložil z gréčtiny niektoré spisy, ktoré vzbudzovali pozornosť, no nik im ani zamak nerozumel.

Eriugenu však spomínam z iného dôvodu. Okrem prekladov a slávneho spisu O rozdelení prírody napísal aj niekoľko menších glos a jedna z nich sa týkala textu z 5. storočia od Martiana Capellu De nuptiis Philologiae et Mercurii (O sobáši Filológie a Merkúra). Capellov spis bol v Eriugenových časoch veľmi čítaný, lebo bol prvým uvedením siedmich slobodných umení (rétorika, gramatika, logika, a potom aritmetika, geometria, hudba a astronómia) – vtedajšieho základu vzdelanosti. No a v rámci svojej glosy na tento text sa Eriugena pokúsil vyložiť jeden grécky mýtus: o Orfeovi a Eurydike.