ambróz žil v 4. storočí a bol to muž meditatívnej povahy: tiché čítanie, šepot, obdivoval východné spevy, nemal rád temer nijaké hudobné nástroje, radšej dával prednosť čistým vokálom. Kdesi z tejto záľuby pochádza aj po ňom pomenovaný ambroziánsky chorál. No a keď sa mal stať takýto človek biskupom v Miláne, zákonite zdúpnel. Prvé, čo mu zišlo na um, bolo spraviť niečo mimoriadne odporné, za čo ho jeho milánski obdivovatelia znenávidia a svoju voľbu si nabudúce lepšie rozmyslia.
Najprv teda vyskúšal klasickú stratégiu: pri vypočúvaní akéhosi obvineného muža sa rozhodol mučiť ho a týrať, a to samozrejme tak, aby o tom každý vedel a aby sa to rozchýrilo medzi kresťanskou komunitou. Úskok to bol dobrý, no nevyšiel mu. Každému bolo totiž nad slnko jasné, že je to celé iba nepodarený fejk a že Ambróz by ani muche neublížil, hoci podľa mňa by nejakú tú tučnú mäsiarku riadne capol hneď po tom, ako by mu zabzučala pri uchu a vyrušila ho z jeho pokojnej meditácie.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.