našťastie nikde nikto, pretože pandémia.
„Svet je naruby,“ píše mi spolužiačka zo Sydney, ktorú som dlhé roky nevidel. Pri okienku s občerstvením: „Dobrý deň, môžem si odpáliť?“ „Počkajte, dám vám zapaľovač.“ „Nedávajte, iba si odpálim a vrátim vám ho.“ „Ale ja to nemám rada. Viete čo, tu máte moju cigaretu, odpáľte si a zahoďte ju.“ Nuž, pandémia – dotyky sú riskantné. Hejže?
Boli dni, keď som nevyzliekol pyžamo. Dosť som toho popísal a prečítal. Sporadicky som na internete sledoval vývoj situácie. Do toho telefonuje kamarát z Olomouca: „Ahoj, Fedore, jak žiješ?“ „Som v poriadku,“ odpovedám. A ty? „Predstav si,“ hovorí Jindra, „mal som tú devätnástku. A Pavlína tiež. Tri týždne som sa blbo cítil. Už je to v pohode.“
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.