samozrejme, celkom priamočiare to zďaleka nebude. Za rohom či na spadnutie sú scenáre, ktoré boli nočnou morou komentátorov a analytikov už dlho pred 3. novembrom. Či už si pod nimi predstavovali „iba“ tie celkom legálne a legitímne scenáre, alebo, žiaľ, aj ilegálne a ilegitímne, vyvolané konaním jedného z účastníkov volieb, ktorý si odmietne uznať porážku. 

 Nesmierne tesný súboj, jeden z najtesnejších v histórii prezidentských volieb, keď vo viacerých štátoch tvoril rozdiel iba promile či nízke jednotky percent hlasov, by sám osebe problémom nebol. USA nie sú Bielorusko, nejaký nespochybniteľný výsledok sa podľa pravidiel – aj keď sú rôzne v jednotlivých  štátoch – jednoducho spočíta. A potom, hoci aj s oneskorením, sa niekto vyhlási za víťaza, niekto uzná porážku a podajú si, aspoň virtuálne, ruky. Potiaľ by sa nič hrozného nedialo, hoci spomienky spred 20 rokov na koncovku Bush – Gore na Najvyššom súde nie sú krásne.