na strane druhej v európskej mierke celkom obstojné výsledky protipandemickej vojny, ktoré sa nerátajú v preferenciách ani percentách HDP, ale ľudských životoch. A súčasne  plnenie sľubu očisťovania štátu, čoho posledným dejstvom je po regimente sudcov, Kováčikovi a spol. aj celé vedenie „ficovsko-kaliňákovskej“ polície vo vyšetrovacej väzbe (či stíhané na slobode).

Názor, že tzv. sploštenie krivky nakazených, ktoré časom znižuje kritickú preťaženosť nemocníc i mortalitu covidu, nie je dielom premyslenej politiky, ale situačných improvizácií, má iste hlboké rácio. Dalo by sa hovoriť dlho o plošnom testovaní, dennom zákaze vychádzania i predlžovaní stavu núdze. No stačí jeden pohľad na chaos a bezradnosť v celej Európe, aby bolo zrejmé, že to jediné, čím sa Slovensko ozaj negatívne odlišuje, je komunikačný amok premiéra.