riziká nabaľovania verejného dlhu odhaľujú aktuálne vládne návrhy rozpočtu a zmeny dlhovej brzdy. Verejná správa má podľa rozpočtu zaťať v ďalších troch rokoch 6- až 7-miliardové sekery a jej dlh má do roku 2023 vyskočiť z minuloročného o 27,3 miliardy eur na 72,8 miliardy eur, čo je vyše 13-tisíc eur na každého obyvateľa. Za štyri roky sa tak zvýši zo 48,5 % na 69,4 % HDP. Tohtoročný nárast dlhu je vzhľadom na koronakrízu a ekonomický pokles čiastočne zdôvodniteľný. To však neplatí pre nasledujúce tri roky, keď vláda očakáva každoročný reálny ekonomický rast 2,4 až 5,5 % a takmer 6-miliardovú dotáciu z EÚ.   

Je ekonomicky neospravedlniteľné, že vláda nepredložila ozdravný a úsporný plán verejných financií zameraný na dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu do troch rokov, dokonca ani na priblíženie sa k nemu. Ide pritom o prvý rozpočet vo volebnom období, keď je zvyčajne na to najväčšia politická ochota. Naopak, odklepla trinásty dôchodok, tehotenskú dávku, výrazné zvýšenie vianočných príspevkov, autobusy „zadarmo“ a v pláne obnovy predstavila mnohomiliardové projekty bez finančného krytia.  

 

Dnešnú realitu vystihujú slová Adama Smitha: „Ak vláda vie, že si môže požičiavať, nepovažuje šetrenie za svoju povinnosť“. O to viac to platí, keď má vďaka expanzívnej politike ECB prístup k veľkému množstvu lacných peňazí. Ňou umelo nízko stlačené úroky tak pomáhajú vládam zadlžovať sa a nedávajú im reálnu spätnú väzbu a brzdu. Dlhovým financovaním výdavkov vlády totiž živia v ľuďoch ilúziu získavania „vládnych darčekov“.