vďaka primárovi som mala to šťastie (áno, o  takej nepredvídateľnej veci v  dnešnej dobe vravíme) na röntgen a  celkovo na menej vážne zranenie. Stručne som svoju skúsenosť zdieľala na mojom instagrame a  ako reakciu som dostala správy od ľudí, ktorí mi písali svoje často nesmierne ťažké príbehy. 

Anonymne spomeniem prípad, keď sa rodina musela doma starať o  otca iba tri dni po amputácii nohy, pretože sa v  nemocnici nakazil covidom a  prepustili ho. Nielenže sa ako laici museli okamžite naučiť náročné lekárske ošetrenia a  preväzy, aby otec dostal potrebnú starostlivosť, ale aj bojovať s  vírusom, ktorým sa nakazili a  ktorý je sám osebe namáhavý a  nepredvídateľný.