v novej knihe Petra Boettkeho F. A. Hayek – mysliteľ pre každé storočie sú aj odpovede na to, aké sú inštitucionálne podmienky fungovania civilizácie a aké podnety spôsobujú rôzne inštitucionálne usporiadania v procesoch objavovania a učenia sa. To je dôležité pre pochopenie fungovania otvorenej spoločnosti s trhovou ekonomikou, nefungovania socializmu či problémov sociálnych štátov. 

Podstatná je schopnosť vytvárať a efektívne využívať znalosti, ktoré sú vždy rozptýlené, decentralizované a dos­tupné jednotlivcom ako zlomky poznatkov v danom čase a na konkrétnom mieste. Schopnosť koordinácie a deľby lokálnych znalostí a samotná existencia dnešnej civilizácie sú možné iba vďaka spontánne vyvinutým spoločenským inštitúciám a ich pravidlám, ktoré sú podľa Hayeka dôsledkom ľudského konania, nie ľudského zámeru či sledovania vrodených inštinktov.

Z ekonomických ide napríklad o ceny, ktoré nahrádzajú chýbajúce znalosti tým, že šíria informácie o relatívnej vzácnosti statkov a sú kompasom rozhodnutí a koordinátorom ekonomických aktivít. Týka sa to aj úrokov, koordinujúcich aktivity medzi úsporami jedných a investíciami druhých, ktoré však dnes deformujú centrálne banky. Nutnou inštitúciou tvorby a využitia znalostí je konkurencia, ktorá by v duchu Hayeka mala byť umožnená aj v prípade peňazí. Tie sú ďalším civilizačným inštitútom. Kľúčovou inštitúciou, ktorá umožňuje slobodnú spoločnosť, je však súkromné vlastníctvo. Tieto inštitúcie poskytujú ľuďom v ich konaniach dôležitú spätnú väzbu.