Otázniky Antona Vydru: Dá sa žiť normálne v čase katastrofy?

nielenže sa dá, ale inak to ani nejde. Čakať na to, že normálne začneme žiť až po tom, keď kríza (hocijaká) odšumí  do nenávratna, by bolo infantilné. Musíme sa uspokojiť so zúženými možnosťami a  nájsť si v  nich svoj modus vivendi. Podotýkam – len pre istotu –, že nasledujúce riadky budú filozofický hardcore.

Už niekoľko rokov sa prehrabávam v  textoch Georgesa Canguilhema, autora knihy o  normálnom a  patologickom. Canguilhem vo svojich textoch často píše o  tom, že tieto dva pojmy nestoja nikdy proti sebe ako vzájomná negácia. Prečo? Lebo čokoľvek, čo žije, je už vďaka tomuto samotnému faktu normálne, keď­ že živé sa vždy riadi určitými normami. Toto platí aj o  patologických existenciách, ktoré dovtedy, kým žijú, riadia sa nejakými normami – a  teda sú normálne, nech to znie akokoľvek zvláštne. Normami sa neriadi iba to, čo je mŕtve. Alebo neživé.