jeden človek kradne. Keď nakradne dosť, príde k rozprávkovému bohatstvu. Iný človek drie vo dne v noci na svojom podnikateľskom pláne, až mu raz jeho námaha, osud či príležitosť otvoria dvere k... rozprávkovému bohatstvu. A sú aj takí, ktorí prídu k rozprávkovému bohatstvu bez toho, aby kradli alebo namáhali sa: môžu ho zdediť, vyhrať, dospieť k nemu šťastnou (alebo nešťastnou) náhodou. Ciest je viacero a všetci sa stretnú v rovnakom, a predsa odlišnom cieli.

To, čo nás definuje, nie sú ani tak ciele, ale skôr cesty, ktoré sme si zvolili. Lebo vybrať si z plejády možností práve túto, a nie inú cestu znamená vykonať akt základnej voľby a ukázať tak ostatným celkom jasne, kto sme, akí sme a aký je náš bytostný základ.

Keď si politik vyberie cestu uplatňovania moci, pri ktorej trvá stoj čo stoj na svojich vlastných nápadoch a len veľmi neochotne prijíma alebo vôbec neprijíma korekčné hlasy grémia (typický prvok všetkých demokratických spoločností), sám si určil, že jeho mocenská cesta bude viesť k tyranii, absolutizmu alebo totalitarizmu. Povedal nám tým o svojich prostriedkoch na dosahovanie cieľov všetko. A všetko tým povedal aj o sebe.