Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.otázniky Antona Vydru. Počuješ?

.anton Vydra .stĺpčeky .otázniky Antona Vydru

Rainer Maria Rilke sa v básni Ticho prihovára svojej milovanej a hneď na začiatok jej vraví, že práve zodvihol dlane. Počula ten zvuk? A o chvíľu zas privrie viečka: „Zavrel som oči. Počuješ, milá? Ten zvuk ťa nájde aj ukrytú.“ Zaregistrovať nepatrný pohyb je jedna vec. Druhá je, čo všetko taký pohyb dokáže.

.otázniky Antona Vydru. Počuješ?

existujú nepatrnosti, ktoré sa nás dotknú. Vo virvare dotykov a tlačeníc bežných dní sme voči nim, prirodzene, necitliví, no kto o takú citlivosť vôbec nestojí, sotva by tieto mikropohyby zachytil aj pri najosamelejšom tichu. 

Lenže nepatrnosti, ktoré sa nás dotknú, majú svoju silu práve v tom, ako nami otrasú. Jedného sa dotkne letmá, no zničujúca poznámka, ktorá azda ani nebola mienená v zlom. Iného sa silno dotkne drobnosť, ktorá v ňom vzbudí radosť alebo nádej či šťastie. Sú to iskry, z ktorých sa vedia rozhorieť prudké ohne.

Martin Heidegger opísal (tuším v jeho výklade jednej Hölderlinovej básne) podobnú situáciu: hovoril o snehovej vločke, ktorá dopadne na masívny zvon a rozozvučí ho. Ako by to len mohla tá vločka dokázať? Ako by len mohol maličký Dávid poraziť ozrutného Goliáša? Ako by len mohol jeden polovičnícky hobit zničiť najmocnejší z prsteňov?

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite