Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Otázniky Antona Vydru: Ak budujeme štát, na čom stojí a kam sa dvíha?

.anton Vydra .stĺpčeky ..otázniky antona vydru

Keď nórsky historik a teoretik architektúry Christian Norberg-Schulz opisoval v knihe Genius loci to, ako rozumie architektúre, pýtal sa pritom, ako budovy stoja a ako sa dvíhajú. Čo sa stane, ak si pokusne namiesto budovy predstavíme štát?

Otázniky Antona Vydru: Ak budujeme štát, na čom stojí a kam sa dvíha?

budovy vždy nejako stoja, zaberajú nejaké miesto, sú vo vzťahu k iným budovám a k svojmu prostrediu. Rozľahlosť budov môže byť rôzna, môžu stáť na hlbokých alebo plytkých základoch, sú osamelé alebo tvoria s inými budovami spletité spoločenstvo. To, ako budovy stoja, určuje ich horizontálne vzťahy.

Budovy sa však vždy aj nejako dvíhajú. V tom spočíva ich vertikalita. Tieto sú nízke, tamtie vysoké, tieto sa k nebu týčia priamo, tamtie špirálovito. Jedny nie sú hodnotnejšie než tie druhé, sú len iné.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite